Dnes je streda, 30.november 2022, meniny má: Ondrej, Andrej
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Prechádzka Litvou so Slovenkou Michaelou

október 01, 2022 - 11:00
Šikovnú a talentovanú umelkyňu Mišku pôvodne zavialo do Litvy štúdium. Hlavné mesto Vilnius jej však natoľko prirástlo k srdcu, že sa v ňom rozhodla zostať žiť. Pridajte sa k nám na prechádzku ulicami „Jeruzalema severu“. Michaela vám prezradí, kedy je správny čas krajinu navštíviť, aj to, čo z programu nemožno vynechať...
Foto: 
shutterstock

Michaela Bujačková vyštudovala maľbu. Do Litvy pricestovala v roku 2015 vďaka študijnému programu Erasmus+ počas bakalárskeho štúdia na VŠVU. Hneď ako sa ocitla na Akadémii umenia vo Vilniuse, tušila, že tam nepobudne iba počas toho jedného semestra. „Môj prvý dojem bol plný nadšenia. Staré mesto, do ktorého som sa prisťahovala, mi okamžite učarovalo. Opísala by som ho ako kombináciu príťažlivých vnútroblokov plných života a zelene, kostolov, galérií, vkusných butikov a parkov. Prechádzajúc sa prvýkrát hlavnou ulicou Gedimino Prospektas, ma ihneď upútala móda starších dám a pánov. Takmer všetci boli oblečení v ľanových outfitoch zemitých odtieňov a vyzerali ako vystrihnutí z módnych magazínov,“ hovorí Michaela, ktorá v tom momente ešte netušila, ako veľmi je Litva medzinárodne preslávená výrobou a spracovaním kvalitného ľanu, ktorý je tu najobľúbenejším a najnosenejším materiálom vôbec. Euforický pocit z úspešného štúdia Slovenku presvedčil, aby si študijný pobyt predĺžila. „Počas druhého semestra som v škole náhodne spoznala môjho partnera, ktorý je tiež maliar. Neplánovane som zrazu mala vzťah v zahraničí, čiže som si pobyt predĺžila o ďalší semester, a takto postupne som sa ocitla až na magisterskom stupni, školu som úspešne ukončila a zostala tu spokojne žiť naďalej,“ prezrádza a uvádza nás ďalej do sveta histórie a architektúry hlavného mesta Litvy...

miska_fotka_od_moniky_pietaryte.jpg

Foto: 
Archív Michaela Bujačková

História

Vilnius je jedným z najlepšie zachovaných stredovekých starých miest v severnej Európe. Do zoznamu svetového dedičstva UNESCO bolo zahrnuté v roku 1994. Len vo Vilniuse je takmer 50 kostolov. Žiaľ, nie všetky však bez ujmy prežili sovietsku okupáciu. Dlhé obdobia sa v nich nekonali omše, stali sa tiež obeťou znesvätenia, prípadne boli ich budovy použité na iné účely. Stali sa skladmi, múzeami (i múzeom ateizmu) alebo športovými halami. Pikoškou je, že v jednom z nich dokonca vybudovali basketbalové ihrisko. 

Kostol svätej Anny

Medzi architektonické skvosty, ktoré sa nedajú prehliadnuť, Michaela zaraďuje nádherný kostol sv. Anny vo Vilniuse. Je to naozajstné majstrovské dielo neskorej litovskej gotiky. Je priam zázrakom, že sa súčasnú stavbu podarilo uchovať až dodnes v takmer nepoškodenom stave. Kostol je totiž v skutku vzácnym svätostánkom, ktorý v meste postavili ako poďakovanie pre vojvodkyňu Annu, podľa ktorej dostal aj názov. Významná gotická pamiatka ohúrila aj Napoleona Bonaparteho. Ten sa do kostola vraj zamiloval natoľko, že ho chcel nechať preniesť do Paríža. Počas svojho pobytu v meste k nemu chodieval pravidelne každý deň.

Barokový kostol sv. Petra a Pavla 

Nikde inde v Litve a ani v zahraničí turisti nenájdu tak veľkolepo vyzdobený interiér kostola. Jeho steny okrášľuje vyše 2 000 biblických, historických, mytologických a alegorických postáv. Na všetky sa pozerá Ježiš Kristus, ktorého maľba je nakreslená na kupole kostola. Autorom všetkých fresiek je taliansky maliar Martin de Altamonte. Bytosti vyobrazujú scény z Nového zákona a dôležité udalosti z litovskej histórie. Autormi unikátneho interiéru kostola sú talianski majstri architektúry Giovanni Pietro Perti a Giovanni Maria Galli.

Katedrála svätého Stanislava

Tento známy chrám sa nachádza na magickom mieste. Pôvodne tam sídlil kostol, ktorý si neskôr privlastnili pohania a tí tam vykonávali vlastné rituály. Prvú väčšiu katedrálu postavili v 14. storočí, ale tá vyhorela. Táto smolná udalosť akoby nešťastne poznačila aj jej ďalšie dejiny. Od tohto momentu tam kostol renovovali alebo odznova stavali päťkrát. Katedrálu svätého Stanislava rozšírili do súčasnej podoby a dokončili v roku 1801.

Pozostatky hradu  Gediminasova hradná veža

Samozrejme, nemôžeme zabudnúť na samotný hrad, resp. jeho pozostatok, ktorý je dominantou stojacou na kopci teste za katedrálou. Rozsiahly hrad sa však dodnes nepodarilo uchovať v pôvodnom stave a zostalo z neho len pár pozostatkov ako napríklad Gediminasova hradná veža. Podľa legendy dalo hrad koncom 13. - začiatkom 14. storočia postaviť s cieľom obrany mesta veľkoknieža Gediminas, po tom, ako sa mu prisnil sen so železným vlkom, vyjúcim na vrchole kopca. Gediminasova veža odvtedy menila svoj účel, vrátane toho, že bola v roku 1838 využitá ako prvá telegrafická budova v meste. „Je odtiaľ pekný výhľad na celé mesto, no ja mám ešte o čosi radšej výhľad z vedľajšieho kopca, kde stojí nad mestom popri lese monument Troch krížov,“ sprevádza nás ďalej Michaela.

Televízna veža

„Zo sovietskej architektúry by som odporučila navštíviť televíznu vežu, ktorá má na samom vrchu aj reštauráciu, takže sa môžete občerstviť doslova v oblakoch. Meria 326 metrov, je to najvyššia budova v Litve a 8. najvyššia televízna veža v Európe. Výhľad je fantastický,“ odporúča Miška. Nachádza sa vo štvrti Karoliniškės v západnej časti Vilniusu. 13. januára 1991 došlo pri veži k masakru, keď sovietske milície násilne rozohnali demonštráciu za litovskú nezávislosť a zabili pri tom až 14 neozbrojených civilistov, pričom ďalších zhruba 700 zranili. Od roku 2000 býva veža na Vianoce honosne ozdobená ako vianočný stromček.

Typické jedlá

Najtypickejšie litovské jedlo je studená polievka pripravená z nastrúhanej repy a kefíru, ktorá sa nazýva šaltibarščai. Podáva sa s teplými zemiakmi, ktoré sa servírujú zvlášť na samostatný tanier. Každý človek a reštaurácia ju pripravujú inak, takže aj napriek tomu, že ju budete jesť po stýkrát, zaručene nebude nikdy rovnaká. Litovci milujú zemiaky. Poriadne mastné a hutné zemiakové placky sú tu extra populárne, no špeciálnym receptom sú takzvané Cepeliniai. Sú to také veľké gule, ktoré sa pripravujú z uvarených zemiakov a plnia sa buď mäsom alebo tvarohom. Ďalšou preslávenou surovinou je pohánka. Na Slovensku je ako príloha bežná ryža, tu majú namiesto nej ku všetkému pohánku. „Obľúbený je tiež tmavý chlieb pokrájaný na malé kúsky, ktoré sú osmažené s cesnakom a pomiešané so syrom. Produkuje sa tu veľké množstvo chutného lokálneho piva. Z nealkoholických nápojov by som vyzdvihla Giru. Je to aj Slovákom dobre známy pivný kvas,“ dodáva Miška

 

miska3.jpg

Foto: 
Archív Michaela Bujačková

Obyvatelia

Zaujímalo nás, ako hodnotí Slovenka miestnych obyvateľov. „Sú výrazne poznačení udalosťami z nie tak dávnej minulosti. V generácii ľudí vo veku 40+ je stále cítiť vplyv sovietskeho režimu. Mnoho z nich doteraz žije v hneve, strachu a paranoji, a vôbec sa niet čomu čudovať. Správanie novej generácie je úplne rozdielne a nazvala by som to, že sú „plnší života”. Vo všeobecnosti mám pocit, že Litovci potrebujú čas, kým si ľudí k sebe pustia, nie sú hneď otvorení a sú aj dosť konzervatívni. Rada by som však vyzdvihla ich zručnosť a pracovitosť. Väčšina je natoľko šikovná, že si sami svojpomocne stavajú domy, vyrábajú hudobné nástroje, renovujú interiéry, skladajú bicykle, skrátka všetko. Môj partner je toho príkladom, je to jeden z najzručnejších ľudí, akých som kedy stretla, čoho sa chytí, to funguje,“ chváli Michaela. „Nemám zlého slova, ktorým by som Litovcov opísala, veď nakoniec, ak by som tu nebola spokojná, nežila by som tu,“ pokračuje Miška, ktorá sa ku všetkým správa s úctou a s úsmevom na tvári tvrdí, že úcta sa jej aj vracia. 

Ekonomika

Litva je podľa slov Michaely drahá. Môže za to neustále zdražovanie doslova všetkého, čomu bohužiaľ nestačia miestne platy. „V roku 2015, keď som sem pricestovala, bola Litva určite lacnejšia ako Slovensko. Či už sa bavíme o cenách potravín, bytov, mobilných operátorov a rôznych iných položiek. Za tých pár rokov to tu extrémne zdraželo. Nedávno som porovnávala zopár produktov v slovenských a litovských obchodoch a takmer všetky boli o niekoľko centov drahšie tu v Litve,“ hovorí s prekvapením. Ľudia sú z toho nešťastní, pretože sa to udialo akosi príliš rýchlo a finančné ohodnotenia v zamestnaniach tu nie sú k týmto novým cenám adekvátne. „Aby som uviedla aj konkrétny príklad, počas poslednej zimy sa cena centrálneho kúrenia zvýšila o 100 % a tento rok to môže byť vraj až o 200 %, ak nie viac. To sú sumy, ktoré sa ťažko platia aj ľudom, ktorí nemajú finančné ťažkosti. Želala by som si, aby s tým niekto začal niečo robiť, no zatiaľ mám pocit, že sa o tom vo veľkom iba rozpráva, no ,skutek utek´. Uvidíme, čo prinesú najbližšie mesiace a už teraz mi je veľmi ľúto všetkých ľudí, ktorí sa budú musieť rozhodovať, či zaplatia účet za byt alebo si nakúpia potraviny. Takých ľudí tu nežije málo a hnevá ma, rovnako ako na Slovensku, že sa štát tvári, že sú neviditeľní,“ zakončuje tému Miška.

Jazykové okienko

Litovčina patrí do skupiny indoeurópskych jazykov, takže Litovčania dokážu rozpoznať slová pri počúvaní indického jazyka. Najdlhšie slovo je nebeprisikiškia­kopūsteliaudavome a v preklade znamená „nenazbieraš si dostatok šťaveľu kyslého“.

Litovci sú národ úzko prepojený s prírodou, a tak mnohé krstné mená znamenajú v preklade názvy kvetov alebo prírodných javov. Napríklad Audra = búrka,  Aušra = úsvit, Ažuolas = dub, Gintaras = jantár, Liepa = lipa.

Zakončenie priezviska ženy poskytuje informáciu nielen o pohlaví, ale aj o rodinnom stave. Pre mužské mená to neplatí. Slobodné ženy majú priezvisko zakončené na -aitė, -iūtė a -ytė, priezvisko vydatých žien končí na -ienė. V súčasnosti sa však už vyskytujú aj priezviská zakončené iba na ė, ktoré môžu mať vydaté aj slobodné ženy.

V litovskej slovnej zásobe sa nenachádza mnoho vulgárnych výrazov. Ak si v minulosti mali chuť zanadávať, použili napríklad takýto výraz „Kad tave rūpužėm užlytų!", čo v preklade znamená „Nech na teba pršia ropuchy“.

Ak vás zaujíma viac z Michaelinho života v Litve, môžete ju sledovať na jej instagramovom profile:

https://instagram.com/mchlbjckv?igshid=YmMyMTA2M2Y=

- - Inzercia - -