Dnes je streda, 30.november 2022, meniny má: Ondrej, Andrej
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Eva Pavlíková: Želám si, aby sa do spoločnosti vrátila človečina

september 29, 2022 - 07:00
Rozhovor s herečkou Evou Pavlíkovou sme realizovali presne v deň jej narodenín. Umelkyňa sa tešila z množstva prianí a najmä z toho, že sa má dobre. Žije pokojne, s radosťou v duši a teší sa, že môže po dlhej dobe naplno pracovať.
Foto: 

Znamenie Panna je typické svojou pracovitosťou a pedantnosťou. Stotožňujete sa s tým aj vy? 

Panny sú náročné najmä pre svoje okolie. Áno, považujem sa za veľmi pracovitú osobu a napríklad nikam nemeškám, nikdy v živote, viete si to predstaviť? Tá zodpovednosť je niekedy až seba zničujúca. Aj by som niekedy chcela prísť neskoro a „vrátiť to“ kolegom, ale nedokážem to. Rátam aj s tým, ak by sa stalo niečo nepredvídateľné. Som veľmi systematická a rada plánujem. 

V divadlách zasvietilo po pandémií na lepšie časy. Ste členkou Divadla Andreja Bagara v Nitre. Akým predstaveniam sa tam aktuálne venujete? 

Máme oprašovanie muzikálu Povolanie pápež a musím povedať, že na sebe cítim, ako si moje telo za skoro tri roky odvyklo od pohybu. Vždy som bola naučená na pohyb a telesné výkony, na veľký výdaj energie. A zrazu sme všetci tak prudko poľavili.. Všetci herci sme teraz dojatí z diváckej odozvy. Ako herci sme od toho pocitu v dobrom závislí, potrebujeme predsa pracovať, ako každý. Rozbehli sme aj šansónové koncerty s kapelou, v divadle momentálne skúšame adaptáciu Timraviných poviedok Rozsobáše.. Jediné dobré na korone bolo, že som robila veci, na ktoré som predtým nemala čas. Bývame v Nitre, v paneláku, ale našťastie máme neďaleko aj chalupu, tak tam som bola spokojná. Videla som, ako sa prebúdza príroda, všetky jej krásy, to bolo ako balzam na dušu. Veľa som plávala a chodila na prechádzky so psom, to ma zachraňovalo.

Koronové obdobie však zamávalo vaším životom aj veľmi negatívne, v podobe straty otecka..

Áno, na koronu náhle zomrel aj mužov sedemdesiat ročný brat. Odchod otecka bolo pre mňa najsmutnejšie obdobie v mojom živote, ale aj v smutných časoch som mala okolo seba skvelých ľudí. Sestričky v Hospici sv. Bernadety v Nitre, ktoré sa o neho s láskou a obetavosťou do poslednej minúty starali, za čo som im doživotne vďačná.

Aké umenie hrá u vás prím?

Som „absorbovač“ všetkého. Dobrých filmov, kina, divadla, hudby, kníh.. Naposledy ma potešil životopis Carmen – Skutečný život Hany Hegerové. Je to výborná kniha. Tak kvalitný životopis som naozaj dlho nečítala. Mám pár kamarátov výtvarníkov, pred koronou sme chodievali aj na Bienále do Benátok, oni majú výborný prehľad a vždy ma poteší, keď niekto vie erudovane porozprávať o umení. Novou hudbou ma zásobuje naša dcéra Katka. 

Hudobníčka Katka vystupuje pod umeleckým menom Katarzia, ako vyzerajú u vás doma debaty o umení a umeleckej tvorbe?

Dcéra vyštudovala filmovú scenáristiku na VŠMU a momentálne žije v Prahe. Keď má novú skladbu, pošle mi ju, poviem jej na ňu svoj názor, ale ak sa nám názory nestretnú, povie mi, že som z inej generácie (úsmev). Najviac sa mi páčilo, keď spievala s kapelou, teraz robí viac elektroniky, ale aj tam sa mi niečo páči. Je to jej hudba, nie moja, a ja som rada, že robí to, čo ju baví. To je v živote veľmi dôležité. Robieva hudbu do divadiel v Prahe, aj v SND v Bratislave a k filmom, angažuje sa v právach žien a to mám na nej veľmi rada. Tvrdí, že umelci by mali byť angažovaní v spoločenskom dianí.  Teraz ide do Los Angeles na výlet, rozširuje si obzory, ja neviem po anglicky, ale zájdem aspoň do Viedne do Albertiny na výstavu. Dnešná mladá generácia má fantastické možnosti v cestovaní a môžu vidieť a pochopiť, že aj u nás nie je úplne všetko zle a sú tu aj krásne a dobré veci.

Ako vnímate mladú hereckú generáciu?

Na javisku je podľa mňa najväčší dar, keď môžu byť všetky generácie pokope. Mladí prídu a v divadle zostarnú, a to je super. Aj ja som tak prišla do divadla a dnes oslavujem 62 rokov. Starší herci mi veľa radili a aj vďaka nim som sa vypracovala. Dnešní mladí herci to majú ťažšie v tom, koľko veľa rozptýlenia je vôkol nich. Ja som sa vždy sústredila na divadelnú prácu, televízne inscenácie, boli aj kvalitnejšie seriály.. Poznám veľa pracovitých mladých ľudí, ktorí sa túžia vzdelávať a tí mi veľmi prirástli k srdcu. Ale viem aj o takých, ktorým narástol nos na základe slávy zo seriálu. Chcela by som im povedať, že kvalitné herectvo sa naučia iba v divadle, to je fakt. Nie každý má to šťastie, aby to mohol zažiť, ale dopriala by som to všetkým. Aby si uvedomili, že svetská sláva – poľná tráva. Dnes sa už zotiera rozdiel medzi skutočným hercom a známou televíznou tváričkou. 

Áno, v poslednej dobe veľa ľudí apeluje na túžbu po kvalitnejších programoch v televízii, zjavne im chýbajú.

Tá kvalita je príšerná. Nie je tam čo pozerať. V minulosti ľudia mali možnosť pozerať svetové romány, veď to bolo úplne o niečom inom. Mňa ako herečku volajú variť a niečo hádať. Niečo zahrať ma zavolá málokto. Je smutné, že kompetentní pozerajú len na čísla a úplne sa zabúda na kvalitu, hĺbku a obsah. Tým pádom sa do médií dostávajú iba prázdni ľudia. V školstve to tiež vyzerá hrozne. Veľa ľudí si vybavuje skúšky atď. Podľa mňa základ rodičovstva spočíva v tom, aby rodičia naučili svoje deti stáť na vlastných nohách. A nie za nich všetko vybavovať. Môj milovaný Béďo by mal tiež dnes narodeniny, v rovnaký deň ako ja, a on mi vždy vravel: „Čítaj, vzdelávaj sa, nestačí byť len pekná!“.

Prvého mája bude štyridsať rokov, čo ste ako rodená Košičanka hneď po VŠMU nastúpili do divadla v Nitre. Ak môžete porovnať rôzne divadlá, čo vás tak dlho drží v Nitre?

Vždy som mala dojem, že ľudia bažiaci po kultúre nežijú len v Bratislave. Diváci sa zaujímajú o dianie v divadlách, sú vzdelaní, snažia sa rozširovať si obzory, našťastie, je stále dosť takýchto ľudí. V Nitre sa mi to len potvrdzuje. Mávame úplne plnú sálu. Aj na politikoch vidím, kto číta a kto je kultúrny. 

Sociálne siete hrajú tiež v súčasnosti veľkú rolu. Aj vy sa občas vyjadríte k spoločenským udalostiam či pracovným záležitostiam.

Ja som si už zablokovala asi pol republiky a nahlásila som množstvo profilov. Som veľmi sklamaná aj z postoja niektorých ľudí k Ukrajine, želať víťazstvo Rusku je pre mňa neprijateľné. Myslím si, že v tomto prípade tu je jasný vinník a jasná obeť. To, čo sa udialo, je pre mňa červená čiara. V živote by mi nenapadlo, že zažijem niečo takéto. Vraždiť ľudí.. Som veľmi vďačná za všetkých Slovákov a Slovenky, ktorí pomáhajú. Na základe toho si myslím, že to nie je také zlé. Vražda Jána a Martiny bola rovnako otrasná. Veľmi tieto záležitosti ako matka prežívam. Viem sa vcítiť do roly rodičov Jána a Martiny. Kam sme sa to dostali, že sa niečo také udialo? Chcem veriť, že páchatelia budú potrestaní. I keď, nedávno som šla autom do Košíc a popri ceste je celá krajina zanesená billboardami s tvárami s populistickými heslami.

A teraz na príjemnejšiu nôtu. Vaše rodné Košice si prešli krásnou premenou.

Na ne som naozaj hrdá a veľmi dobre sa v nich cítim. Donedávna som tam mala oboch rodičov a je to úplne nádherné mesto. Som pyšná na krásne centrum, ktoré tam máme. Ale aj Nitru som si veľmi obľúbila. Návštevníci z divadla ma zastavujú na ulici, poznám v nej množstvo dobrých a skvelých ľudí, malomesto má svoj príjemný kolorit. 

Čo by ste si priali sama pre seba v dnešný špeciálny narodeninový deň?

Mám v živote šťastie na skvelého muža, výborné projekty, kvalitné herecké postavy, dobrých ľudí vôkol seba, krásnu rodinu a zažila som množstvo krásnych chvíľ. Veľmi by som si želala, aby sa do spoločnosti vrátila človečina a empatia, a aby Ukrajina zvíťazila. Slovákom by som zaželala, aby sa do seba zahĺbili a pospomínali si na to dobré v nás. Boli sme známi ako dobrosrdečný a pohostinný národ, plný temperamentných a milých ľudí. Pestujme si to v nás aj naďalej.

 

- - Inzercia - -