Dnes je streda, 30.november 2022, meniny má: Ondrej, Andrej
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Príbeh na víkend: Svadobné dobrodružstvo

august 06, 2022 - 08:00
Naše slovenské ľudové tradície sú naozaj čarovné a írečité, no občas sa stane, že sa stretnú s nepochopením a potom z toho vznikne problém. Niekedy skutočne dosť veľký a nepríjemný.
Foto: 
shutterstock

Viem, o čom hovorím. Práve táto originalita pravej slovenskej svadby bola príčinou toho, že sa najkrajší deň môjho života zmenil na nepríjemný zážitok s takmer kriminálnou zápletkou. A hoci sa to všetko veľmi rýchlo vysvetlilo a napokon sme sa na celej záležitosti všetci len zasmiali, v mojej rodine dodnes panuje zásada, že ak chceme usporiadať nejakú rodinnú oslavu v duchu našich slovenských tradícií, tak to dopredu oznámime.

Láska z Írska 

Tak ako mnoho iných mladých ľudí z mojej generácie, aj ja som sa po maturite vybrala na skusy do sveta. Vybrala som si Írsko, kde som si našla prácu pomocnice v domácnosti. Mojou hlavnou motiváciou bolo najmä zdokonaliť sa v angličtine a po návrate domov pokračovať v štúdiu na vysokej škole. V Dubline som sa po čase zoznámila s Patrickom. Naše kamarátstvo neskôr prerástlo do veľkej lásky a keď som ho po roku priviedla k nám na Slovensko, Patrick požiadal rodičov o moju ruku. Dohodli sme sa, že svadbu budeme mať u nás na Slovensku, už aj preto, lebo Patrick nemal okrem matky nijakých blízkych príbuzných, zato ja som sa na ich nedostatok sťažovať nemusela.

Patrick si našu krajinu zamiloval už od prvej chvíle. Bol priam unesený srdečnosťou našich ľudí a keď som ho zobrala na festival do Východnej, mala som čo robiť, aby som ho udržala, aby nevybehol na javisko „zakrepčiť“ si s lúčničiarmi. Skrátka, stačilo len pár dní a z Íra sa stal nadšený naturalizovaný Slovák. No to sme netušili, že ho ešte čaká „krst ohňom“.

Triler po čepčení

Patrick sa s nesmiernym nadšením zapojil do všetkých svadobných zvykov, ktoré sú u nás „povinnou jazdou“ na každej naozajstnej svadbe. Očarene sledoval odobierku od rodičov, aktívne sa zapojil do zametania črepín, prenášanie cez prah si dokonca chcel zopakovať niekoľkokrát. No ale keď som sa po polnoci prezliekla zo svadobných šiat do nášho prekrásneho kroja a za spevu slovenských ľudových pesničiek mi dávali na hlavu ozdobnú partu, bol v úplnom vytržení. Sústavne dookola opakoval, že čosi tak dojemne krásne ešte nikdy v živote nevidel. No skutočný zážitok na neho čakal už o pár minút.

So začepčenou nevestou sa šiel vykrútiť každý, kto ešte v tej chvíli, podotýkam bolo to už po polnoci, aspoň ako-tak dokázal stáť na nohách. Napokon, čo si budeme navrávať, alkohol je tiež neodmysliteľnou súčasťou našich tradícií, aj keď práve toto nepatrí k tomu, na čo by sme mohli byť práve hrdí. No, ale áno. Aj na mojej svadbe nálada gradovala priamoúmerne s vyprázdnenými fľašami.

Moji družbovia, teda bratranci, sa ma po vytancovaní zmocnili a nasledovalo posledné svadobné dejstvo – únos nevesty. Bohužiaľ, zabudli sme o tomto zvyku vopred informovať Patricka, a tak sa naša veselica zmenila na pravú, nefalšovanú drámu. Ja som pri únose akože zajačala, to sa patrí, no Patrick nepostrehol, že ide len o herecký prejav, aj keď asi veľmi vydarený, a zobral to smrteľne vážne.

Policajti v akcii

To, čo sa dialo v sále po mojom „únose“, som sa dozvedela až od mamy. Patrick po mojom výkriku vraj zostal na sekundu stáť ako obarený, pretože nechápal, o čo vlastne ide. Od nikoho sa nič relevantné nestihol dozvedieť, keďže svadobčania sa na jeho zhrozenom výraze akurát tak dobre bavili a nechceli si nechať pokaziť zábavu. Nikto z nich netušil, že ide skutočne do tuhého. Môj manžel to totiž vyhodnotil takmer ako teroristický čin a sprisahanie, a tak spolu so svojimi dvomi priateľmi, ktorí prišli na našu svadbu s Írska, sa ihneď rozhodli zalarmovať políciu. A tak aj spravili, skôr, než im v tom stihli moji rodičia zabrániť. O pár minút sa medzi hosťami zjavili muži zákona a konali naozaj nekompromisne. Patrick im oznamoval, že sa tu stal kriminálny čin či možno dokonca zločin, a tak policajti zisťovali podrobnosti. Treba podotknúť, že nie každý z hostí už vedel v tej chvíli artikulovať, no práve tí boli najhlučnejší a mali pocit, že majú k veci najviac čo povedať. Napokon sa k slovu dostalo aj zdravé, teda triezve jadro svadobčanov, a tí podali logické vysvetlenie toho, čo sa stalo. Sesternica vďaka svojej perfektnej angličtine upokojila aj Patricka a zavolala na mobil svojmu bratovi, môjmu „únoscovi“, nech prestaneme blbnúť a nech sa okamžite vrátime do sály.

Po našom návrate nálada už nebola ani zďaleka taká bezprostredná a bujará ako predtým. Svadobčania sa pomaly začali rozchádzať. Policajti nás nepokutovali za zbytočný poplach, ale dôrazne nás upozornili, že cudzincom musíme naše tradície nielen ukazovať, ale aj im ich vysvetľovať.

Stalo sa. S Patrickom máme krásne, harmonické manželstvo a on na naše zvyky vôbec nezanevrel. Práve naopak, je nimi fascinovaný čoraz viac. Už mu nič vysvetľovať nemusím, Hoci je povolaním stavebný inžinier, stal sa z neho nadšený etnograf, ktorý pomaly vie o našich tradíciách viac než ja a celá moja rodina. Hovorím, stal sa z neho dokonalý naturalizovaný Slováčisko. 

Hana G., Žilina

 

- - Inzercia - -